Nvidia Shield TV: najlepšie centrum pre obývačku | Kapitola 2
Seznam kapitol
Potrebujeme vo svete Smart televízorov ďalšiu krabičku určenú pre multimediálnu zábavu? Nvidia sa nás snaží presvedčiť že áno a má na to hneď niekoľko dobrých dôvodov. Vyskúšali sme preto jej Shield TV, ktorý sa konečne začal oficiálne predávať v Čechách a na Slovensku.
Nvidia Shield TV nie je úplne nové zariadenie, v Spojených štátoch sa predáva už vyše jedného roka. No aj napriek tomu je to zatiaľ najvýkonnejšia multimediálna krabička, akú si môžete kúpiť. Nvidia v tomto smere nie je žiadnym nováčikom, no s ohľadom na jej pôsobenie v tomto trhu sa jej už roky lepí smola na prsty. Či už to bol neúspešný prehrávač od Microsoftu, jeho ešte horšie smartfóny Kin, alebo celkovo vlažný záujem výrobcov, ktorým sa nechcelo skúšať niečo iné ako čipy od Qualcommu a MediaTeku. Zmena nastala až vtedy, keď si Nvidia začala produkovať vlastný Shield tablet. Vybavený výkonným Tegra K1 čipom a množstvom jedinečných funkcií sa konečne nestratil v záplave konkurencie.
Nvidia Shield TV je vybavená novšou verziou 64-bit čipu s označením Tegra X1. Tá je modernejšia, výkonnejšia a vytvorená na novej architektúre s grafickým jadrom založeným na desktopovom čipe Maxwell. Čip Tegra X1 má štyri procesorové jadrá typu ARM Cortex-A57 a štyri typu Cortex-A53. Vyrobený je 20 nm technológiou s TDP stanoveným na 15 wattov, no s reálnou spotrebou menšou ako 10 wattov. Grafická časť má 256 výpočtových jednotiek a oproti staršej verzii čipu aj vyššie pracovné frekvencie, dvojnásobný počet texturovacích jednotiek a štvornásobný počet ROP.
Najdôležitejšia zmena sa ale odohrala pri podpore videa vo vysokom rozlíšení. Nový čip má zásadný rozdiel v podporovaní 4K videa pri 60 fps, poradí si s novým HDR a jeho výkon pri práci s videom sa zvýšil z 800 MPix/s na 4000 MPix/s. Lepšie je na tom aj obrazový výstup, ktorý teraz spĺňa všetky moderné štandardy, aby zvládol 2160p 60 Hz prenos obrazu (HDMI 2.0, HDCP 2.2). Digitálny zvuk dokáže preposlať 7.1 verzii a poradí si aj s jeho vysokou kvalitou (24-bit / 192 KHz).
Dátové úložisko môžete mať v dvoch verziách, buď v podobe integrovaného pevného disku s kapacitou 500 GB, alebo ako 16-gigabajtovú flash pamäť. Druhá verzia je lacnejšia, ale ak sa plánujete hrať, budete ju musieť rozšíriť. To spravíte buď externým pevným diskom (odporúča sa verzia s USB 3.0 rozhraním), alebo MicroSD kartou. Pri nej ale môžete naraziť na problém s kompatibilitou – my sme skúsili pomerne drahý SanDisk microSDXC 64GB Extreme UHS-I (U3), ktorý konzola nedokázala použiť. Kartu síce našla a aj naformátovala, no rozšírenie pamäti sa nekonalo. Naopak, celý systém sa výrazne spomalil a pomohlo jedine vybratie danej karty. Pritom v iných zariadeniach karta fungovala korektne a problém nebol ani s jej rýchlosťou.